- 12/07/2022
- 14:07
Rozhovor s trénerom žiakov
Prinášame Vám rozhovor s novým trénerom na lavičke žiakov – Patrikom Kresáňom.
Bývalý belušský mládežnícky hráč, v súčasnosti funkcionár. Aj napriek tomu, že sa vo futbale v Beluši pohybuješ niekoľko rokov, veľa našich futbalových priaznivcov ťa nepozná. Skús sa im, prosím ťa, na úvod v krátkosti predstaviť.
„Moje meno je Patrik Kresáň. Mám 21 rokov a som z Beluše. V Beluši som pôsobil ako hráč od prípravky až po dorast. Keď som išiel študovať na športové gymnázium v Žiline, tak som si našiel kluby v blízkom okolí ako napr. FK Rajec, ŠK Štiavník a TJ Horný Hričov.“
V pomerne mladom veku si sa pustil na cestu trénerského remesla. Čo ťa k tomu viedlo? Ako si sa ocitol na lavičke u žiakov?
„Na strednej škole som mal možnosť spraviť si trénerský kurz. Túto možnosť som využil a úspešne som ho absolvoval prostredníctvom maturitnej skúšky. Niekoľkokrát som sa bol pozrieť na zápasy belušských žiakov a napadla mi myšlienka skúsiť trénerstvo práve v Beluši. Mal som pocit, že im mám čo odovzdať. Videl som veľké herné rezervy a nevyužitý potenciál kolektívu. Spolu s Tomášom Kačenkom sme sa stretli s prezidentom klubu Ivom Pagáčom a dohodli sme sa na spolupráci.“
S Tomášom Kačenkom pôsobíte ako trénerské duo. Ako máte rozdelené jednotlivé úlohy? Ako si spokojný so vzájomnou spoluprácou?
„Pokiaľ ide o rozdelenie úloh, tak ja sa venujem najmä brankárom. Spolu s Tomášom preberáme herný systém, ktorým sa chceme v zápasoch prezentovať. Okrem slovných pokynov sa snažíme chalanom priblížiť herné situácie aj tak, že sa s nimi do nich počas tréningov zapájame. Je to najmä o komunikácii, a tá funguje veľmi dobre.“
Práca s deťmi je určite náročná. Ako sa tebe pracuje s tvojimi zverencami? Je ťažké si vytvoriť autoritu vzhľadom na fakt, že medzi vami nie je veľký vekový rozdiel?
„S mojimi chalanmi sa mi pracuje veľmi dobre, ale niekedy to nie je jednoduché. Väčšina chalanov je v pubertálnom veku a radi by organizovali veci oni sami. Niekedy je nutné zvýšiť hlas, ale celkovo som s prístupom chalanov spokojný. Našim cieľom je vytvoriť súdržnú partiu, ktorá sa bude podporovať aj keď sa nedarí. Starší a kvalitnejší hráči musia byť mladším príkladom a svojim prístupom dopomôcť slabším jedincom k rýchlejšiemu futbalovému napredovaniu.“
Momentálne figurujete na prvom mieste súťaže. Je pre teba pohľad na tabuľku dôležitý?
„Prvé miesto poteší, ale našou prioritou je samozrejme herný prejav. Pracujeme na tom aby sa každý jeden hráč v každom jednom tréningu či zápase zlepšoval. Prvenstvo v súťaži nie je pre nás meradlom. Vidíme, kde majú hráči rezervy a stále je na čom pracovať. Niektorí chalani si myslia, že keď sme prví, môžeme si dovoliť v tréningu, alebo v zápasoch poľaviť. Práve naopak, snažíme sa im prizvukovať a vštepiť mentalitu, ktorá je založená na neustálej práci a zlepšovaní sa.“
V súčasnosti sa vo väčšine futbalových klubov skloňuje úbytok detí a mládeže. K čomu pripisuješ tieto problémy? Chýba deťom motivácia alebo je to dnešnou generáciou detí, ktoré úplne inak trávia voľný čas vzhľadom na množstvo výdobytkov modernej doby?
„Veľkým problémom dnešnej doby je, že deti majú veľké množstvo možností ako tráviť voľný čas. Je veľa nových športov a krúžkov, z ktorých si môžu deti vyberať. Futbal už nie je číslo jedna ako kedysi. Keď som bol mladší, tak sa v Beluši hral futbal takpovediac na každom rohu. Dnes deti sedia za počítam a facebookom a je ťažké ich donútiť k fyzickej aktivite. Vzťah k športu u detí podľa mňa celkovo upadol.“
Venuješ sa ešte aktívne futbalu ako hráč?
„Áno, hrávam, resp. chytávam za ŠK Dohňany. V mužstve pôsobí taktiež bývalý hráč mužov Beluše Roman Rosina. Máme myšlienku posunúť futbal v Dohňanoch vyššie a verím, že sa nám to spoločne podarí.“
Mohol by si nám o sebe ešte niečo prezradiť zo súkromného života. Pracuješ alebo študuješ? Máš priateľku?
„Pracujem v gumárňach na štyri zmeny. Priateľku mám z Dolnej Poruby, s ktorou sme už spolu takmer dva roky. V tom, čo robím ma veľmi podporuje, za čo som jej nesmierne vďačný. Vo voľnom čase si rád zahrám s kamarátmi tenis či futbal v hale.“
Ako vidíš svoju trénerskú budúcnosť?
„Po roku som si uvedomil, aké je náročné skĺbiť prácu, futbal a rodinu. Tomáša čaká operácia kolena a ostal by som na to sám. Rozhodli sme sa, že po sezóne na lavičke žiakov končíme. Ďalšia sezóna bude pre belušských žiakov náročná, pretože z pätnástich hráčov odchádzajú do dorastu až dvanásti. Vedenie klubu nie je z tejto situácie nadšené, pretože hluché ročníky hráčov bude musieť nejakým spôsobom zaplniť. Príchod hráčov z prípravky je minimálny, bude to náročné.“
Miňo Hrubo, 29.04.2019